Septembrová

prechádzka lesom

 

Čarobranie

Čas uteká strašne rýchlo.

Vidím to, ako ne-pridávam príspevky.

No, ne-dá sa .. veľa povinností, málo času len tak "sedieť"..

Asi to poznáte ..

ale ďakujem za všetky doterajšie komentáre a nahliadnutia.

***

Krásny slnečný víkend sme trávili prechádzkou

v čarokrásnej prírode kúsok od nášho domčeka.

 

Vitajte v našom čarovnom lese .. 

Keď utekáte

lesom, medzi kvapkami letného dažďa.

Keď sa po dlhom čase ocitnete v lese na hubách.

Keď sa ponorím do tichého, zázračného sveta..

 

 

 

Výlet mimo realitu

Minulý víkend som (znovu) strávila mimo civilizácie ,

v kruhu zaujímavých ľudí, v srdci krásnej prírody.

***

Miesto, kde sme bývali

zrekonštruovaný domček s krásnymi vidieckymi prvkami

 

 

***

Zbierali sme voňavé byliny, vytvárali mandalky aj v lese túlali.

***

***

živá krása v záhrade

***

sušené roztriedené bylinky

***

Nazbierané bylinky z jedlej záhradky, alebo

ako sme varili lektvar :) .

***

Záverečný kruh, na rozlúčku..

Potulky okolím VII.

Dávnejšie som Janke z " vikendovydom " sľúbila potulky po jednej zabudnutej pamiatke.

Pamiatke? Noo, neviem, či je to ten správny názov pre ruiny :-/ .

 Renesančný kaštieľ..presnejšie, len jeho torzo.. 

Z vnútonej časti môžeme vidieť pozostatky malieb, pôvodnej výzdoby.

Torzo sa nachádza pri hlavnom ťahu Nové Zámky - Tekovské Lužany.

( mapa )

Viac foto si môžete pozrieť tu .

Putovanie okolím VI.

Nad Podhájskou, v lese sa nachádza opustený kláštor - jeho ruiny.

Názov Csalad - Pauliny kloster sa datuje do 18st.. Paulíni ho obývali celých 268r.
Po zrušení kláštora Jozefom II. kláštor slúžil napríklad ako poľný lazaret.

Pod kláštorom je bohatá sieť únikových chodieb, ktoré sa využívali počas vojen s Turkami. Chodby boli pôvodne široké až štyri metre.

Na prízemí bola jedáleň, kuchyňa a niekoľko izieb, na poschodí 8 pekne zariadených izieb. Dvojvežový kostol zdobila pekná kolonáda, jeho poklad je tiež dobre zabezpečený- sväté nádoby veľkej umeleckej hodnoty. Kláštor vlastnil hospodárske budovy.

Takto situáciu kláštora Máriačalád opísal historik P. Dvořák: "Pred niekoľkými dňami som prišiel na Mariacsalád, kláštor Mariánskej družiny, v lesoch neďaleko Podhájskej. Už som ho nenašiel. Ešte pred niekoľkými rokmi tam bolo múzeum, so strážcom, ktorý ho vartoval, potom si ho v reštitúcii vzala cirkev, nechala bez ochrany a dnes je to rozvalina, presnejšie povedané baňa na stavebný materiál. Na kované rokokové veže, ktoré spomína aj súpis pamiatok, ktosi priviazal lano, na druhý koniec traktor a vytrhol ich zo steny; skončili kdesi v zbere. Z národnej kultúrnej pamiatky, veľkého barokového komplexu zmizla strecha, trámy, dvere, okná, elektrické káble, vodovodné trúbky, veľká časť múrov, zrútili sa nechránené klenby, tisíce tehál skončili v okolitých obciach, kde si z nich postavili šopy a ploty.

Vzácne fresky údajne od rakúskeho maliara J. V. Bergla, ktoré si všade inde strážia ako oko v hlave, pod rozbúranými stropmi zmyl dážď." (Úvodník v časopise Pamiatky a múzeá č. 2/2007) zdroj

Chlapík, ktorého sme tam stretli, začal rozprávať, ako to vyzeralo pred 10r; ako to bolo v správe biskupstva, ako sa tam usporiadavali zasadnutia - aké to bolo zvnútra nádherné (fresky, nábytok) - ako tam vládol život v pravom slova zmysle; nie ako dnes :(

Moja starká si na to spomína: "ako deti sme tadiaľ chodievali s naším starým otcom, ktorý býval na druhej strane kopca od Podhájskej. Po ľavej strane viedla cesta, po ktorej chodili vozy. Stavba bola veľkolepá.."

 a takto to vyzeralo v r. 1860