Nad Podhájskou, v lese sa nachádza opustený kláštor - jeho ruiny.
Názov Csalad - Pauliny kloster sa datuje do 18st.. Paulíni ho obývali celých 268r.
Po zrušení kláštora Jozefom II. kláštor slúžil napríklad ako poľný lazaret.
Pod kláštorom je bohatá sieť únikových chodieb, ktoré sa využívali počas vojen s Turkami. Chodby boli pôvodne široké až štyri metre.
Na prízemí bola jedáleň, kuchyňa a niekoľko izieb, na poschodí 8 pekne zariadených izieb. Dvojvežový kostol zdobila pekná kolonáda, jeho poklad je tiež dobre zabezpečený- sväté nádoby veľkej umeleckej hodnoty. Kláštor vlastnil hospodárske budovy.
Takto situáciu kláštora Máriačalád opísal historik P. Dvořák: "Pred niekoľkými dňami som prišiel na Mariacsalád, kláštor Mariánskej družiny, v lesoch neďaleko Podhájskej. Už som ho nenašiel. Ešte pred niekoľkými rokmi tam bolo múzeum, so strážcom, ktorý ho vartoval, potom si ho v reštitúcii vzala cirkev, nechala bez ochrany a dnes je to rozvalina, presnejšie povedané baňa na stavebný materiál. Na kované rokokové veže, ktoré spomína aj súpis pamiatok, ktosi priviazal lano, na druhý koniec traktor a vytrhol ich zo steny; skončili kdesi v zbere. Z národnej kultúrnej pamiatky, veľkého barokového komplexu zmizla strecha, trámy, dvere, okná, elektrické káble, vodovodné trúbky, veľká časť múrov, zrútili sa nechránené klenby, tisíce tehál skončili v okolitých obciach, kde si z nich postavili šopy a ploty.
Vzácne fresky údajne od rakúskeho maliara J. V. Bergla, ktoré si všade inde strážia ako oko v hlave, pod rozbúranými stropmi zmyl dážď." (Úvodník v časopise Pamiatky a múzeá č. 2/2007) zdroj
Moja starká si na to spomína: "ako deti sme tadiaľ chodievali s naším starým otcom, ktorý býval na druhej strane kopca od Podhájskej. Po ľavej strane viedla cesta, po ktorej chodili vozy. Stavba bola veľkolepá.."
Po zrušení kláštora Jozefom II. kláštor slúžil napríklad ako poľný lazaret.
Chlapík, ktorého sme tam stretli, začal rozprávať, ako to vyzeralo pred 10r; ako to bolo v správe biskupstva, ako sa tam usporiadavali zasadnutia - aké to bolo zvnútra nádherné (fresky, nábytok) - ako tam vládol život v pravom slova zmysle; nie ako dnes :(
a takto to vyzeralo v r. 1860
Keď na to pozerám je mi až do plaču. Zbožňujem staré malé kaštieliky a podobné stavby, ktoré boli roztrúsené po celom Slovensku. Všade vo svete si ich chránia, bohužiaľ my sme barbari. Z fotiek vidieť, čo za krása to tam bola. Je to veľká škoda. Ďakujem za návštevu blogu. Andrea
OdpovedaťOdstrániťinokedy mi písanie príspevku zaberie pár minút - v tomto prípade mi to trvalo neuveriteľnú dobu .. navštívala som to miesto párkrát, vždy je to na tom horšie :(
OdstrániťDočítala som sa, že cirkev, ale aj Pamiatkový ústav TO chcú zrekonštruovať - len, čo budem písať? birokratické SVK .. prečítala som si srdcetrhajúce fakty o kláštore - tie som radšej ani neuvádzala (demolovanie stavby)
Vážne, v období pred 2.svetovou vojnou to musela byť oáza pokoja .. chodili tam mnísi, len navôkol, lesné zvieratká (tie sme tam tiež stretli, takže v tom čase ich tam muselo byť viacej)..
Ani som nevedela, že pri Podhájskej sa niečo podobné nachádza. V lete sa tam určite podívame, mám rada staré zrúcaniny a je veľká škoda, že to nechali takto zdevastovať.
OdpovedaťOdstrániťJana
je to dosť zašité, veď keď budeš chcieť, môžem Ti napísať cestu :)
Odstrániťešte mám v zálohe jednu lahôdku :) ale je to v oveľa horšom stave ako toto .. a máte to po ceste :) - teda, ak to vydrží stáť do budúceho roka :(